reklama

Ako sa karma “nekašle” alebo čo je to jeden lízanec na krk :-)

Je to tak. Bez ohľadu na to, kto ste a kde ste, „niektoré veci“ sa vám proste asi vždy „diať“ budú. Tzv. „predispozične“. Ak sa teda, samozrejme, nezopriete osudu a nezačnete s ním zápasiť.  A to môže byť celkom na dlho a nemusí to byť vždy vo finále až taká veľká sláva. Moja kamarátka Selmi je napríklad typ na úchylákov (bez rozdielu veku, pohlavia, úmyslov atď., proste hocijakých). Ten inzerát by sa písal jednoducho sám.:-)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Takže jej často stačí len pár desiatok sekúnd na jednom mieste a nejaký ten prípad sa vždy sčista-jasna zjaví a osloví ju so svojou aktuálnou „ponukou“ večerného chytania kobyliek (zrejme stredovýchodný variant k zbierke motýľov), spoločného tlačenia olív do sudov s celou dedinou (odvážne prvky social engagementu) , či ako ísť sekať mäso na ostrovy a posunúť sa v živote skutočne ďalej (učiteľská práca v rozvojových oblastiach krajiny ju predsa „nemôže“ napĺňať viac ako dobre ufiknutá flaksňa z barana).

K tomu „jakoš klasické“ ponuky v štýle „hovor mi, José, por favor“ s ruským prízvukom niekde na sýrskych hraniciach. Ale aj napriek tomu, že sa jej to deje pod chvíľou, stále má ten mäkký keksový pohľad (predsa za to NEMÓŽE, proste sa to deje!) s medom na jazyku (ktorý nezaberá ani na opustených psov), a tak ju z toho vo finále musí vždy niekto vysekať - naposledy srdnatá teyze (teta), čo si odbehla do železiarstva po kladivo. Podľa mňa ju osud tak pokúša.:-)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Eyt je zase skalopevne presvedčený, že politiku Turecka a Stredného Východu ovplyvňuje Karibik (v duchu pokrokového hesla „viac rumovej pohody, cigár a zmyselného tanca v každodennom živote“ skrotí všetky deštruktívne vášne a rozpúta úplne iné ohne), ale najviac so všetkého Kuba. A potom ešte trochu Bahamy s poetickými zákazmi vulgárneho vyjadrovania sa v meste. Ale Kuba na plnej čiare vedie!

Je to preňho osudovka, raj na zemi, všetky tie pláže - žiadna turistická klasika na Varadere - ale skutočné „veci“ ako pozemské nebo na Cayo Santa María či v Guadalavarca, camagueyské uličky s domácimi opretými o stĺpy koloniálnych domov alebo hojdajúcimi sa v preslávených remedijských prútených kreslách, napínavé, neotrelé príbehy záhrad v Trinidade, usmiate decká v školských uniformách sledujúce kvetinárky, ktoré tancujú medzi starými knižkami na trhu na Plaza Vieja v starej Havane, úžasná tmavá ryža s fazuľou a rumovo-pomarančová drť kdekoľvek.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A vždy sa mu tam stane skoro všetko. Každoročný projekt, kde sa Eyt vždy niekde cestou stratí, aby sa zoznámil s Pedrom alebo Jorgem, s ktorými musí nevyhnutne navštíviť orishasskú šamanku a jej santérijský rituál s podrezaním sliepky (highly recommended!), o čom má potom bujné sny. Podľa mňa ešte horšie ako po tej rozprávke Na polici v hrnci. Prípadne sa na starom americkom chevy vyberú do Hemingwayovej maríny pre hrdzavú loď, aby ju mohli opravovať v centre Havany (lebo to má zmysel trepať sa cez celé mesto kvôli jednej cigare s chlapmi po šichte) a o polnoci prevážať do Matanzasu, kde to na mori len tak „vrčí“ (škrípajúci mostmi a loďami, vraj karibské Benátky, ale podľa mňa Matanzas je Matanzas).Cestou späť sa im auto, buď pokazí, alebo „nevládze“ nikto šoférovať, takže, aby stihol rannú prezentáciu, musí preňho niekto prísť, lebo v tom čase už nikde nič so všetkými kolesami nie je, a v škrupine na coco taxi sa jazdiť od minulého roka po príhode s medzinožnou tyčou na sedadle obáva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Každoročne niečo zabudne, stratí alebo rozbije, notebook v kongresovom hoteli, nabíjačku k mobilu, naposledy sa mu vysypali vizitky do mora, keď sa pokúšal dotknúť sťažňa lode, dostal od delfína nosom do oka počas súboja o loptu (pýtam sa, KTO normálny sa s delfínom pustí do takéhoto zápasu?! :-)), v salóne Rosado del Tropical odtrhol čokoládovej salsa kráske „chvost“ z peria, keď sa ju pokúšal prudko zvrtnúť v smere jazdy a omotať okolo svojich bokov, podľa svojich slov „ako vo filme“. Nič to, „veci“ sa mu tiež akože proste „dejú“.

Vrátane romantických pletiek. Vďaka kubánskej klíme sa jeho stúpenecké portfólio rozšírilo a idú po ňom aj zrelé ženy s výraznými celoplošne situovanými prednosťami a chuťou do tanca na tóny pohrebnej procesie amerického Juhu. Má to však bez debaty atmosféru!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mne sa tiež veci „dejú“. Všetky tieto a potom ešte tisíc ďalších za deň v šialenom tempe. Odvtedy, čo chodím akože pravidelne na power jogu, som sa pritom aspoň naučila poriadne dýchať. Ale môže to znieť aj ako zúrivý sipot, keď sa mi nohu nepodarí omotať trikrát okolo niektorej ruky. Najnovšie som sa skoro utopila vo vlastnom pote, buď to cvičím lepšie alebo mením skupenstvo, každopádne zo mňa v poslednom čase parádne leje a nemám ani najmenšiu šancu pri tom vyzerať vznešene. Ale koho by to nakoniec trápilo.:-)

Možno trochu Psiska, ktorú som v Egypte ťahala po všetkých nestrážených uličkách (just bitching all the time, mali ste vidieť ako jej navrelo čelo krvou od jedu - a tá žila!), ale bez toho by ju ten chlapík cez ramadán neolizol na krku (to predsa „chcela“, mať veľký zážitok!:-)) a neukázal nám cestu k rybiemu trhu. Napokon dopadla lepšie, ako ja s nomádkou, keď sme nocovali v púšti, aby sme stihli východ slnka.

Mala taký divý pohľad už od začiatku, najprv ma chcela ako dieťa kúpať vo vani ušitej z nejakých kožiek - pocitovo tri razy znásilnená, keď mi vtrhla do „kúpeľky“ v stane + šesťkrát, keď ma začala bez výstrahy rukami všade mydliť (bez šance sa „brániť“ a neuraziť). Chuťovka prišla ráno pri česaní vlasov (tiež vopred prehraté), ktoré mi zmotala do uzla. V istom momente si do jednej ruky výdatne napľula a ja som v spomalených záberoch v šoku neveriacky sledovala, ako mi to všetko utrela do vlasov, aby prihladila drobné vlasy. Doživotná trauma. Tri dni som tak musela chodiť, čo je potom naozaj jedno liznutie!:-)

Asi tak ako svadba, na ktorú sa sami pozvete a prinútite tam ísť aj ostatných (lebo ste šli okolo, hudba dobre hrala, to treba predsa využiť, život treba žiť) zatancujete si v strede s nevestiným otcom (na oslavu toho života, nemôže predsa tancovať sám:-)) a dáte decentne pár tekíl s tým ženíchovým (na zdravie všetkých).

Ale to už je úplne ná story. Možno nabudúce. Aj keď medzitým sa toho môže stať...



Mirka Hrušovská

Mirka Hrušovská

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som vymyslena! Zoznam autorových rubrík:  Silne reci, strasne kecyDobrodruzstva zo sveta:-)Nesmrtelnost dRAKANavody a ponosy

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu