O Alicii Alonso, krokodílích zuboch a „výpisoch“ zo života

Autor: Mirka Hrušovská | 30.8.2011 o 16:50 | (upravené 30.8.2011 o 17:06) Karma článku: 6,72 | Prečítané:  655x

Otec mi hovorieval, aby som sa “z toho” vždy „vypísala“. Keď sa mi stane niečo ohromné alebo zdrvujúce. Ale hlavne, keď je mi smutno. Bol to taký jeho recept. A riadil sa ním aj sám, vďaka čomu je náš dom plný kníh o niekdajšom živote v dedinách, železničiarskych príhodách, príbehov rozličných postavičiek z päťdesiatych rokov či poľnohospodárskych objavoch a zázrakoch. Kedysi mal dokonca o tom trochu strelenú reláciu v rádiu v nedeľu na obed. To som sa od neho naučila tiež, že „vypísať sa“ môže v poho aj od  veci. Ale nepochybne to bol posledný agro regio classico romantik.:-)

Raz mi v čase jednej mojej „blízkovýchodnej“ srdcervúcej krízy poradil napísať list. Klasický, papierový, rukou, napriek tomu, že bude k adresátovi cestovať aspoň mesiac. V čase e-mailov. Že to má inú atmosféru, z papiera možno cítiť arómu, z ťahov písma emóciu, že sa dá dať pod podušku a popremýšľať. Že aj to čakanie na doručenie a potom odpoveď má čosi do seba. Zrejme ho poznačil Marquéz. Mňa nie. Láska v čase cholery bola na mňa trochu „prichorá“. Urobila som teda kompromis, napísala list, agro regio classico romanticky dlhý, urobila z neho papierové šaty, sadla na lietadlo a doručila ho na sebe osobne. Odpoveď prišla okamžite. Aj keď asi nie práve podľa otcovho gusta.:-)

Keď otec zomrel, chcela som ho opäť poslúchnuť a „vypísať sa“ sa z toho. Chcela som niekomu napísať list a povedať, čo sa mi stalo. Ale nevedela som vlastne komu. Dodnes.

Preberala som vtedy jeho veci, oblečenie, sépiové fotografie, poznámky v knihách, papierové skladačky z novinových článkov, pohľadnice zo sveta a listy, ktoré dostával a písal rôznym ľuďom. Asi až teraz som otca začala spoznávať naozaj.

Cez známe príbehy z krokodílej farmy v Boca de Guama na Kube, kde sa im stratil fotograf a našli ho infarktózne zaveseného cez ohradu nad papuľami zubatých potvor, cez historky farmárov na tradičnom trhu v Cuatro Caminos, jeho poznámky v knihe o Fidelovi Castrovi alebo cez články o skvelej kubánskej tanečnici Alicii Alonso, s ktorou sa chcel stretnúť, až po neznáme povedačky od jeho priateľov o tom, ako sa snažil tancovať salsu v polkovom takte.:-)

Pamätám sa, ako raz nedoletel z Moskvy, lebo v polke trasy odklonili let do úplne iného smeru. Vtedy mi doniesol z cesty bábiku divného kozáka, aj keď som chcela takú tú tradičnú  ruskú čelenku. V Havane nevedel za celý ten dlhý čas nájsť morskú hviezdicu, po ktorej som strašne túžila, a tak mi priniesol lekárničku. Zo stáže v Novom sade som dostala plastovú krasokorčuliarku namiesto trička s nápisom Coca Cola. Zdalo sa mu to logické. Mne až neskôr.:-)

Aj náš dom staval po svojom, najprv dve izby, potom k nim prilepil verandu a ďalšie dve izby, medzitým presťahoval kúpeľňu na opačný koniec. Keď som šla na prijímačky na vysokú školu, oznámil na plnú miestnosť, že ma nebude rušiť a počká v bufete. (Aj ostatní tam majú čakať? Majú tu bufet? Kde? Nikto netušil.) Dôveroval môjmu vrodenému inštinktu:-) A spájal súvislosti proste po svojom.

Ale práve to bolo skvelé. A napínavé.:-) Asi, ako vtedy, keď zmenil svoju taktiku chodiť všade neskoro („aspoň si ťa každý všimne, najlepšie vždy nakoniec“, hovoril, keď ma viezol neskoro na tanečný :-)) na taktiku chodiť v nepredpokladateľnom predstihu voči dohodnutej hodine („nikto nikdy nevie, kde sa objavím, čakajú ma, ale nie sú potom škrobení :-)).

Asi takto by som to napísala, keby som sa chcela „z toho“ vypísať. Že mal ohromný život, že som ho milovala. Za všetko. Ale v tomto prípade to asi ani po takom čase nebude nikdy dosť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Petra Schutza

Obama nechal Trumpovi veľký problém a Plavčan odišiel

Nevypočítateľný a cholerický premiér, ktorý mení pozície cez noc, nie je lepši než bláznivý predseda parlamentu.

PLUS

Oklamať eurokomisiu nebude také jednoduché

Peniaze na vedu sa na Slovensku rozdeľujú pod úroveň civilizovaného sveta.


Už ste čítali?